Vo štvrtok 20. júna 2002 o 19.00 hod. sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie predstaví so svojim sólovým recitálom mladý talentovaný klavirista JAKUB ČIŽMAROVIČ.
Jakub žije v Kolíne nad Rýnom. Narodil sa v rodine popredných slovenských koncertných umelcov. Matka Zuzana Čižmarovičová je klaviristka, otec huslista Juraj Čižmarovič pôsobí ako koncertný majster jedného z najvýznamnejších nemeckých orchestrov: Gürzenich orchestra Kolínskych filharmonikov.
Hre na klavíri sa začal venovať ako 9-ročný. Už ako 11-ročný získal 1. cenu na celonemeckej súťaži „Jugend musiziert“ v Kolíne a Münsteri (1996), stal sa finalistom súťaže „Steinway“ v Berlíne a medzinárodnej súťaže „Carl Czerny“ v Prahe. Od roku 1998 je žiakom prof. Karla Heinza Kämmerlinga v Hannoveri a od roku 2001 spolupracuje aj s prof. Pavlom Gililovom v Kolíne nad Rýnom.
Za najväčší doterajší úspech možno považovať 1. cenu v kategórii klavír a titul absolútneho víťaza na medzinárodnej súťaži „International Music Festa Ueda“ v Japonskom Nagane roku 2001. V tom istom roku debutoval v Kolínskej filharmónii pod taktovkou Jamesa Conlona, kde predviedol Chopinov klavírny koncert č. 1 e mol. Účinkoval vo viacerých nemeckých mestách ako aj na Slovensku. V lete toho roku ho čaká vystúpenie v rámci významného klavírneho festivalu „Festival Ruhr“ v Nemecku, ako aj hosťovanie na festivale „Best of NRW“.
V rámci bratislavského klavírneho recitálu zaznie v podaní Jakuba Čižmaroviča program zostavený z diel Sergeja Prokofieva a Franza Liszta.
Vo svojom veku si vzhľadom na svoje úspechy bol určite často označovaný za zázračné dieťa.
Ani nie. Dosť neskoro som začínal a môj vývoj bol a je postupný. Pre mňa je zázračné dieťa niekto, kto začne trojročný a ako 15-ročný už vypaľuje všetky Chopinove Etudy. To som tiež už zažil, ale nie je to môj prípad.
Hráš však už ako sotva sedemnásťročný na významných pódiách a si nevyhnutne mladší, ako väčšina tvojich koncertujúcich kolegov...
Áno, ale v Nemecku mám veľmi veľa priateľov v mojom veku, ktorí hrajú mimoriadne dobre!
Klavír študuješ popri škole. Zvládaš sa naplno venovať hudbe i škole?
Zatiaľ áno, okrem niekoľkých predmetov, ako napr. matematika... Chodím do 10. triedy gymnázia, ale rozmýšľam, že po jej ukončení sa prihlásim na vysokú hudobnú školu. Klavír je pre mňa prioritou.
Zúčastnil si sa na množstve súťaží, na mnohých z nich si získal popredné umiestnenia. Čo pre teba znamenajú súťaže?
Predovšetkým možnosť rozšíriť si repertoár. Väčšina súťaží totiž vyžaduje prednes povinných skladieb. Súťaže sú pre mňa veľmi pekná a napínavá záležitosť, nielen kvôli bezprostrednému meraniu síl, ale aj vďaka možnosti počuť iných. Je to pre mňa vzácna príležitosť zistiť, na akom stupni sa asi nachádzam.
Tvojím hlavným pedagógom klavíra je tvoja mama. Okrem toho v Kolíne študuješ aj u profesora Gililova...
Áno, u prof. Gililova som teraz asi rok. Začal som s ním pracovať na Chopinovom klavírnom koncerte, ktorý som potom hral v Kolínskej filharmónii s dirigentom Jamesom Conlonom. Odvtedy som mal u neho veľmi intenzívne hodiny, z ktorých som veľmi šťastný. U prof, Gililova by som chcel o rok študovať aj na vysokej škole.
A s mamou to ako funguje?
Ale dobre... (smiech). Samozrejme, máme niekedy názorové rozdiely, ale vždy sa dohodneme. Keď pracujeme, je to naozaj veľmi profesionálne.
Koľko koncertov zahráš v roku?
Tento rok pomerne veľa. Hrám na Ruhr Festivale, to je pre mňa najdôležitejšie vystúpenie v tomto roku. Mám ešte aj niekoľko ďalších recitálov v Nemecku. Nedávno som hral s Komorným orchestrom Pforzheim Trojkoncert Bohuslava Martinů, to bola veľmi zaujímavá skúsenosť. Zo začiatku sa mi toto dielo príliš nepáčilo, ale čim viac som ho cvičil, tým radšej som ho mal, a keď sme ho napokon hrali spolu s orchestrom, bola to veľká radosť. Do leta mám ešte recitály v Žiline a v Bratislave. Budúci rok budem hrať aj so Slovenskou filharmóniou Prokofievov 3. klavírny koncert.
Ako sa zrodila dramatrugia tvojho recitálového programu, ktorý predvedieš aj v Bratislave?
Predovšetkým mám veľmi rád Prokofieva, rád ho hrám aj počúvam. Kombinácia s dielami Franza Liszta sa mi javí ako veľmi príťažlivá a pekná. Obzvlášť Mefistovský valčík je pre každého klaviristu veľkou výzvou. Všetky skladby v tomto programe mi veľmi veľa dali.
Aký sen by si si chcel ako klavirista splniť?
Rád by som ďalej sólovo hral na klavíri. Nemusia to byť nevyhnutne tie najväčšie pódiá. Rád by som si sám zostavoval programy, aby som mohol hrať hudbu, ktorú mám rád.
Ktorých skladateľov obzvlášť obľubuješ?
Určite Prokofieva, jeho diela som aj doteraz najviac hral. Samozrejme Liszta, Chopina, Skriabina, to sú pre klaviristu veľmi príťažliví skladatelia. Teším sa však aj na Janáčka, ktorého budem hrať čoskoro. Celkovo však nemôžem povedať, že by som určitý repertoár uprednostňoval a iný nechával bokom.
Tvoje klaviristické vzory...?
Zbieram nahrávky a rád počúvam Sviatoslava Richtera, obzvlášť, keď hrá Prokofieva, Arthura Schnabela s Beethovenom, Horowitza, Perahiu a samozrejme aj Cziffru, to bol technický boh!
Okrem hudby je však tvojou veľkou láskou aj literatúra...
Zbožňujem ruskú literatúru, čítal som niekoľko Dostojevského a Tolstého románov. Je to moja najväčšia záľuba. Žiaľbohu neviem po rusky, takže čítam tieto diela v nemeckom preklade. Ale je to dobrý dôvod naučiť sa po rusky a môcť čítať túto úžasnú literatúru v origináli! Keby som nebol hudobníkom, určite by som sa chcel profesionálne zaoberať s literatúrou.
Počúvaš aj inú hudbu, ako klasickú?
Najmä klasiku. Ale niekedy si rád vypočujem aj Franka Sinatru, Marilyn Monroe, džez, kubánskych hudobníkov. Populárna hudba sa mi veľmi nepáči, pripadá mi často veľmi chudobná. Videoklipy sú však spravené často veľmi zaujímavo a napr. Jennifer Lopez ma vždy poteší...
