BORIS LENKO
Scarlatti Haydn Sonatas
CD / DVD audio, Pavlík Records , PA 0085-2/9
Boris Lenko bol pre mňa vždy hudobníkom, ktorý je na stope pravde. Disponuje veľkými skúsenosťami z oblasti interpretácie súčasnej hudby, je zvyknutý na detailnú kontextuálnu analýzu notového zápisu a na hľadanie priliehavej formy a spôsobu tlmočenia diela v priamom dialógu so skladateľom. Spomínané kvality sa evidentne prejavujú aj na tomto interpretačne vynikajúco stvárnenom albume, ktorý je z pohľadu akordeónového repertoáru vstupom na pomerne neprebádané teritórium.
"Prečo hrá niekto klavírne sonáty Scarlattiho a Haydna na akordeóne?"
Otázka Egberta Tholla v booklete albumu je legitímna a bolo by možné na ňu odpovedať aj: prečo nie, veď to nie sú klavírne diela! Klávesové sonáty Domenica Scarlattiho i Josepha Haydna boli napísané pre čembalo, Haydnove neskoré sonáty pre fortepiano či kladivkový klavír. Oba nástroje sa svojou konštrukciou, technickými a zvukovými parametrami od moderného koncertného krídla, na ktorom tieto diela dnes bežne znejú, výrazne odlíšujú. Navyše, v 18. storočí boli transkripcie diel pre rôzne obsadenia bežnou záležitosťou, prečo by ich teda dnes nemohol hrať aj akordeonista?
Sonáty Scarlattiho a Haydna sú idiomaticky klávesovými kompozíciami a Lenko sa ich ujal, ako keby išlo o pôvodné skladby pre akordeón. Esprit a ťah majú najmä časti v rýchlych tempách, ktoré na akordeóne znejú vynikajúco. Špecifiká zvukovo-technických dispozícii nástroja som zaznamenával najviac v pomalých častiach: doznievanie, charakteristické pre čembalo a kladivkový klavír, na akordeóne nie je prirodzene dosiahnuteľné. Táto skutočnosť na mňa spočiatku pôsobila cudzorodo, bola však podmienená pravdepodobne aj očakávaniami plynúcimi z poznania znenia tohto repertoáru na jeho pôvodných nástrojoch. Pri prenose diel do média akordeónu sa Lenko dôsledne pridržiaval notového záznamu a drobné zmeny uplatnil iba na niekoľkých miestach, tam, kde si to vyžadoval menší rozsah akordeónovej klaviatúry. Rozhodnutím využiť iba jediný register svojho akordeónu zn. Scandalli sa vedome zriekol možnosti docielenia ľahkého efektu, dosiahol tým však vzácnu zvukovú a interpretačnú celistvosť, ktorá odhaľuje kompozičnú esenciu diel.
Joseph Haydn mal svojich obľúbených interpretov, ktorí ho inšpirovali a ktorým venoval svoje diela, napríklad huslistu Tomasiniho či violončelistu Weigla, barytónové kompozície písal dokonca priamo pre knieža Esterházyho. Interpreta Lenkových kvalít by si Haydn nesporne ctil a zahŕňal by ho novými skladbami.
Dôležitým predpokladom pre priaznivé vyznenie reprodukovaného interpretačného výkonu je kvalita zvukového záznamu. Rastislav Pavlík, majster zvuku a vydavateľ v jednej osobe, sa opiera o bohaté skúsenosti zo spolupráce s Milanom Paľom na dlhodobom projekte nahrávania kompletnej slovenskej literatúry pre sólové husle. Jeho porozumenie pre špecifiká znenia sólového nástroja je na zvuku nahrávky citeľné.
Album vyšiel v edícii ambiciózneho slovenského vydavateľstva a je dostupný aj na domácom trhu, neprítomnosť slovenskej jazykovej mutácie v booklete preto považujem za drobný nedostatok. Booklet obsahuje text renomovaného nemeckého hudobného kritika Egberta Tholla, ktorý je spracovaný na priam literárnej úrovni. Svojím zameraním je však trochu nezvyklý - je laudáciou na Borisa Lenka a na túto nahrávku. Niekoľko riadkov do bookletu napísal aj Joachim Kaiser, jeden z najvplyvnejších nemeckých hudobných kritikov ostatného polstoročia.
Summa summarum: znejúca časť CD/DVD je prvotriedna podľa najprísnejších kritérií.
V kontexte akordeónovej literatúry sa stane referenčným titulom. Predurčuje ho na to interpretačná kvalita i hudobná dramaturgia, roširujúca obzory potenciálneho repertoáru nástroja, ktorý má v osobe Borisa Lenka nepochybne jedného zo svojich najvýznamnejších interpretov.
Album ma obohatil o chvíle ušľachtilej zábavy zo špičkového hudobného umenia.
Pre časopis Hudobný život 0102/2011
