Keď listujem v knihách s fotografiami a maľbami z histórie Bratislavy, vidím neveľké mesto, harmonicky zakomponované do okolitej prírodnej scenérie. Malebné, často už neexistujúce budovy, ulice a námestia vo mne evokujú atmosféru príjemného, priateľského, otvoreného mestského prostredia.
Pohľad na dnešnú Bratislavu prezrádza vplyv nespočetných necitlivých, disharmonických zásahov do jej charakteru, architektúry a zelene. Zaniklo veľa krásneho, jedinečného, charakteristického, narušila sa harmónia pôvodných kontextov. Príkladom je napríklad architektonický chaos Hodžovho námestia, stav Podhradia, zánik Bubenkovej ulice, či iné likvidačné zásahy do podoby mesta.
Netrpím však nostalgiou, žijem v prítomnosti.
Bratislava je mestom, ktoré má veľký potenciál, posilnený skutočnosťou, že je jedným z hlavných miest štátov Európskej únie.
Skúsenosť iných miest dokladá, že dlhodobo prítomný širokospektrálny, tradície i aktuálne trendy reflektujúci, dynamický kultúrny priestor mesta je jedným z hlavných faktorov priťahujúcich zahraničnú pozornosť.
História Bratislavy môže slúžiť ako bohatý zdroj na kultivovanú a medzinárodne atraktívnu prezentáciu mesta, veď bola takmer 300 rokov korunovačným mesto veľkého mnohonárodnostného kráľovstva, rodiskom a pôsobiskom slávnych umelcov, vedcov, mnohých významom regionálny rámec presahujúcich osobností i dejiskom významných historických udalostí a priesečníkom vplyvu rôznych kultúr a národov.
Profesionálne pracujem v oblasti hudby, som vyštudovaný muzikológ, dovoľujem si preto vyjadriť myšlienku, že Bratislava by mohla omnoho viac ťažiť z takých skutočnosti, že bola napríklad rodiskom už počas svojho života v celej Európe oslavovaného veľkého hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Johanna Nepomuka Hummela, že s mestom mal intenzívne kontakty Samuel Capricornus, Joseph Haydn, Anton Zimmermann, Franz Liszt, Franz Schmidt, Ernst von Dohnányi, Alexander Albrecht, Béla Bartók, Bruno Walter, Oskar Nedbal či Ján Levoslav Bella.
Nástrojom na dosiahnutie zlepšenia kultúrnej ponuky a jej verejnej prezentácie by zo strany mesta mohol byť inovatívny prístup k rozpočtu mesta smerom ku kultúrnym aktivitám a jeho dostupnosť prostredníctvom otvoreného, transparentného nezávislého mestského grantového systému, inšpirovaného napríklad škandinávskymi alebo holandskými modelmi.
Nie je to však iba o zvyšovaní rozpočtu, ale aj o práci s existujúcim objemom financií.
Je vhodná chvíľa na analýzu efektívnosti doterajšieho rozdeľovania mestských financií, určených na kultúru.
Je dobré, ak má mesto svoje kultúrne inštitúcie, obzvlášť, ak plnia jedinečné a nezastupiteľné funkcie. Súčasne sa však domnievam, že
omnoho vyššie percento z existujúcich prostriedkov by cez grantový systém malo plynúť do živých, nezávislých projektov,
V prípade môjho zvolenia do zastupiteľstva to bude patriť do mojej prioritnej agendy.
Odborné výskumy a zahraničné skúsenosti dokladajú, že pravidelný kontakt s umením, odhaľovanie zákonitostí umeleckej tvorby prispieva k výchove kreatívnych moderných osobností, podporuje vedomie kontinuity a prirodzenú hrdosť na kultúru a tradície.
Mojím snom je život v meste, ktoré formujú práve ľudia takýchto kvalít.
V tejto oblasti je dôležitá investícia do budúcnosti, budem sa preto usilovať aj o zlepšovanie postavenia Základných umeleckých škôl,
vytváranie podmienok na ich skvalitňovanie a rozvoj.
Vzhľadom na skúsenosti uplynulých desaťročí budem v prípade môjho zvolenia pozorne sledovať stavebné projekty.
Architektúru a urbanistiku vnímam predovšetkým v kontextoch, ktoré vytvára, preto považujem za potrebné dôkladne zvažovať každú zmenu existujúcich priestorových súvislostí.
Príklad plánovanej výškovej budovy na Šancovej ulici a privatizácia výhľadu na mesto z Murmanskej výšiny od Pamätníka francúzskych partizánov je významným mementom, ktoré poukazuje na nesprávny smer vývoja mesta.
Omnoho dlhšie, ako jednotliví ľudia, spoluvytvárajú životný priestor v mestách stromy a parky. Stromy - pľúca mesta majú v zdravom životnom prostredí nezastupiteľnú úlohu.
Mojou prioritou bude preto aj ochrana a rozvoj plôch mestskej zelene a parkov.
Z hľadiska kultúrno-civilizačných hodnôt sa hlásim k myšlienkam prezentovaným na stránke Jána Budaja i v materiáloch pani Ingrid Konrád a Pavla Širokého, mojich kolegov - kandidátov iniciatívy Zmena zdola, uverejnených v tejto rubrike.
27. novembra 2010 sa pre Bratislavu konajú veľmi dôležité komunálne voľby.
O miesta v zastupiteľstvách sa po prvý raz v tak širokej miere uchádzajú nezávislí odborníci, mnohí z nich dlhoroční bojovníci "s veternými mlynmi" doterajších mestských a miestnych administratív.
Tieto komunálne voľby sú šancou zbaviť rozhodovania tých politikov, ktorí boli dlhé roky predĺženými rukami agresívnych developerských záujmov.
Verím, že túto šancu my, Bratislavčania využijeme a vo voľbách rozhodneme o podobe a budúcnosti našej Bratislavy.
© Adrian Rajter
