O potrebe nového organa v Redute sa hovorilo dlhý čas, keďže starý nástroj vykazoval početné technické nedostatky a bol poruchový. Na internetovej stránke Slovenskej filharmónie o histórii organa je uvedené:
V tomto období (v roku 1956) bol do koncertnej siene Slovenskej filharmónie postavený organ a umiestnený pod okno v priečelí časti budovy orientovanej do Medenej ulice. Jedná sa o štvormanuálový a 85 registrový organ Rieger-Kloss. Organ má elektricko pneumatické traktúry a jeden posuvný hrací stôl. Postavila ho Továreň na organy so sídlom v Krnove v súčasnej Českej republike. Jeho súčasný stav je poznamenaný najmä problémami s kvalitou materiálov dostupných na trhu povojnovej Československej republiky v polovici 50-tych rokov. Odhliadnuc od tohto faktu sa architektúra (design) tohto monumentálneho hudobného nástroja stala nielen symbolom objektu Reduty ale aj Slovenskej filharmónie.
Bývalý organ v Redute sa za dlhé desaťročia stal takmer neodmysliteľnou súčasťou Koncertnej siene Slovenskej filharmónie, bol dominantným architektonickým prvkom jej interiéru.
V súvislosti s jeho inštaláciou v 2. polovici 50. rokov 20. storočia sa však ozývali aj kritické hlasy. Ľudovít Rajter, vtedajší hlavný dirigent Slovenskej filharmónie, považoval nástroj v kontexte proporcií koncertnej siene za predimenzovaný, upozorňoval na nežiaduci posun pódia a nadväzné zmenšenie auditória i na pravdepodobnosť vplyvu zmien na kvalitu akustiky.
O inštalácii nástroja danej veľkosti sa však rozhodlo na inej úrovni.
Hoci sme boli zvyknutí na impozantný vzhľad bývalého organa, názory, že jeho architektonické dispozície neboli v úplnom súlade s charakterom, pôdorysom a veľkosťou sály, rezonujú dodnes.
Organ zakrýval veľké okno smerom na Medenú ulicu, eliminoval klenbu oblúkov v zadnej časti sály, opticky i reálne zmenšil sálu. V 50. rokoch mala kapacitu okolo 900 poslucháčov, kvôli organu bolo nutné posunúť pódium smerom k auditóriu, čo zapríčinilo zníženie kapacity o bezmála 200 miest. Môj otec, ktorý od konca 20. rokov až roku 1998 v Redute dirigoval stovky koncertov, neraz pripomínal, že najlepšia akustika v sále bola pred inštaláciou organa r. 1956.
Reduta – koncertná sieň, 1954; orchester Slovenskej filharmónie, dirigent Ľudovít Rajter; stav pred inštaláciou organa
V Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania nového organa pre Slovenskú filharmóniu zo 4. decembra 2008 je uvedené:
Architektonické hľadisko: Uchádzač navrhne a vyrobí hudobný nástroj tak, aby po výtvarnej stránke prezentoval obdobie svojho vzniku, ale súčasne, aby bol kompatibilný so súčasným interiérom koncertnej siene. Uchádzač je povinný zohľadniť skutočnosť, že koncertná sieň Slovenskej filharmónie je „prvá národná koncertná sieň“ Slovenska a tak ako tomu bolo doteraz „organ v nej sa stane symbolom slovenskej hudobnej kultúry“.
Reduta – koncertná sieň, 60. roky 20. storočia; orchester Slovenskej filharmónie, dirigent Ľudovít Rajter
Slovenská filharmónia je inštitúciou združujúcou prvý národný symfonický orchester, miešaný zbor a komorný orchester. Vo veľkej sieni Reduty sa konali prevažne orchestrálne a vokálno-inštrumentálne produkcie a je pravdepodobné, že to sa nezmení ani v nasledujúcich desaťročiach. To, že k nim po dlhých rokoch opäť pribudnú aj organové koncerty, sa dá len privítať.
V súvislosti s koncepciou vizuálneho riešenia nového organa a jeho zakomponovania do daného priestoru koncertnej siene sa vynárajú isté otázniky. Verejná diskusia na túto tému akosi ušla mojej pozornosti - asi preto, že sa neuskutočnila. Domnievam sa, že poznať názor verejnosti, ktorej bude sieň slúžiť, by bolo dôležité.
Ak by som mal možnosť zúčastniť sa na diskusii, prispel by som do nej s pripomienkami, že nový organ by mal byť do interiéru vsadený citlivejšie, kopírujúc línie oblúkov v zadnej časti siene, cez veľké okno by mohlo prenikať do interiéru slnečné svetlo, že s novým organom by bolo dobré zväčšiť pódium a aspoň nepatrne zvýšiť aj kapacitu sály. (Podľa aktuálnych informácií bude pódium hlbšie iba o 1 m a kapacita sály ostane nezmenená – 712 miest). Vo vzťahu k proporciám i celkovému štýlu sály by nový organ nemusel byť tak jasne dominantným prvkom. Podľa vizualizácie uverejnenej na strane výrobcu - firmy Rieger Orgelbau - nové riešenie evokuje dojem predimenzovaného moderného organa postaveného do neveľkej historickej sály. (vizualizácia sa zobrazí po kliknutí.)
Pre porovnanie, skúsme si proporčne rovnako veľký nástroj predstaviť vo viedenskom Musikvereine, v pražskom Rudolfine, amsterdamskom Concertgebouw či budapeštianskej Zeneakadémii..
Napriek uvedeným poznámkam som presvedčený, že nový organ renomovanej rakúskej firmy Rieger Orgelbau bude po technickej a zvukovej stránke na najvyššej medzinárodnej úrovni.
Vzhľadom na to, že v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie bude stáť dlhé desaťročia, nepochybne sa stane neoddeliteľnou súčasťou slovenského hudobného života. Prostredníctvom nového organa sa bude Koncertná sieň SF opäť napĺňať zvukmi veľkolepej organovej tvorby, ktoré v nej dlho absentovali.
Adrian Rajter
Ďalšie informácie o organe SF:
nový organ
bývalý organ
diskusné fórum na stránke organisti.sk
č/b fotografie: Rajter Archiv
