Čo pre Teba znamenajú Bachove Suity pre sólové violončelo?
Sú pre mňa neuveriteľne univerzálnym hudobným jazykom a hudobným priestorom s určitými zákonitosťami, ktoré keď prijme interpret ako pomoc pri hraní a hľadaní porozumenia, otvorí sa mu úžasný priestor pre slobodnú výpoveď – emocionálnu aj racionálnu. Ten priestor je tak „priestranný“. že je ťažké ho „vyčerpať“ počas jedného pozemského života.. Prirovnal by som ich k shakespearovskej dráme pre hercov – tým je pre mňa Bach. Dotkol sa podstaty obsahu a formy hudby.
V čom spočíva najväčšia náročnosť pri ich interpretácii?
V zadefinovaní a porozumení spomenutých zákonitostí hrania tejto hudby a samozrejme aj obsahu. V porozumení jej toku, harmonických napätí a uvoľnení, melodických smerovaní ako aj jednotlivých detailov, ktoré boli často veľmi špecificky zadefinované. To, čo bolo pre ľudí v baroku prirodzené a zrejmé, musíme my opäť hľadať a čítať o tom. Keď to nájdeme, potom môžeme rozšíriť obsah, ktorý je pravdepodobne inde, ako bol v baroku a to je dobre. Robí to túto hudbu bohatšou.
Na čo by mal poslucháč pri počúvaní Suít upriamiť pozornosť?
Myslím že by sa mal dať vtiahnuť do toku hudby – bez iných vyrušení – vonkajších či vnútorných. Keď citlivý a vnímavý poslucháč nájde vlastný vnútorný pokoj, objaví v tejto hudbe také zázraky, o ktorých sa mu ani nesnívalo. Východiskom je vnútorné stíšenie a počúvanie tejto hudby nie ako „podmazu“ k inej aktivite, ale ako samostatnú aktivitu.
V celej Bachovej tvorbe je hudba úzko prepojená so spiritualitou. Je pre Teba ako hudobníka veľký rozdiel v príprave a hraní Bacha a hudby iných skladateľov a v čom?
V prvom rade je pre mňa hudba ako taká jednou z brán do duchovného sveta. U Bacha je to umocnené jeho vlastnou životnou filozofiou, duchovnými princípmi ktorými žil a vierou, ktorú nemohol oddeliť od svojej tvorby. V tomto bol pre mňa jednou z dôležitých integrovaných osobností celého sveta. Môj prístup k naštudovaniu a hraniu je však rovnaký ku každému skladateľovi či dielu – pri Bachovi som si možno nechal o niečo viac času na „dozretie“ tejto hudby vo mne, kým som s ňou vyšiel na pódium a pred mikrofón.
Aká bola Tvoja základná filozofia pri nahrávaní? Vyvinul sa Tvoj pohľad na tieto diela počas nahrávania?
V prvom rade to bola pre mňa neobyčajná skúsenosť. Nahrať 150 minút sólovej hudby je mimoriadne intenzívna práca, a spôsob nahrávania sa vyvíjal každý deň inak. Z mnohých možností spôsobu hrania jednotlivých častí, som sa snažil deň pred nahrávaním vybrať niekoľko. Jednu - dve z nich som potom nahral a spolu s hudobným režisérom sme vybrali tú, ktorá v danom momente lepšie fungovala. Pri niektorých častiach to bola len jedna možnosť, pri iných sme museli dlho vyberať a hľadať tú najvhodnejšiu variantu.
Vieš predvídať, že Bach bude pre Teba celoživotnou výzvou, alebo si touto nahrávkou "kapitolu Bach" uzavrel?
Táto nahrávka je prvá kompletná nielen moja osobne, ale aj v histórii slovenského interpretačného umenia vôbec. Osobne ju chápem ako začiatok a veľmi rád by som sa po niekoľkých rokoch opäť posadil pred mikrofón a zistil, kam sa Bachove Suity vo mne posunuli. Už teraz by som mnohé veci nahral úplne inak – a to je rok po nahrávke....V tomto ohľade je pre mňa Bach absolútne celoživotnou výzvou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára