Dirigujúci majster sveta violončiel (Der dirigierende Cello-Weltmeister Mstislaw Rostropowitsch)– tak predstavil z troch koncertov pozostávajúci minicyklus časopis Spoločnosti priateľov hudby vo Viedni Musikfreunde, v centre ktorého bola jedna z najvýznamnejších osobností hudobného sveta ostatných piatich desaťročí. Na prvom koncerte cyklu sa predstavil ako sólista v Straussovej symfonickej básni Don Quixote s Viedenskými filharmonikmi(dirigent Seiji Ozawa), na druhom koncerte muzicíroval s Orchestrom Hudobnej univerzity vo Viedni a napokon dirigoval Viedenských filharmonikov (Čajkovskij: 5. symfónia, Šostakovič: 10. symfónia). Okrem toho usporiadal na pôde viedenskej Hudobnej univerzity majstrovský kurz.
Zúčastnil som sa na druhom koncerte cyklu Rostropovič a šiel som naň s veľkým napätím a očakávaním. Možnosť bezprostredne zažiť žijúcu legendu, violončelistu, ktorý v druhej polovici 20. storočia premiéroval prakticky všetky významné koncertantné kompozície pre violončelo (celkom okolo 120 premiér), diela Šostakoviča, Prokofieva, Chačaturjana, Lutoslawského a Brittena nevynímajúc, sľubovala nezabudnuteľný zážitok. Rostropovič dodnes zastáva kľúčovú pozíciu v hudobnom živote súčasnosti. Okrem sólistických vystúpení diriguje popredné svetové orchestre (o. i. bol dlhoročným šéfdirigentom National Symphony Orchestra vo Washingtone, vo Viedenskej štátnej opere roku 1995 premiéroval operu Alfreda Schnittkeho Gesualdo).
Sála bola nabitá energiou. Nechýbal v nej ani veľký operný "guru" Marcel Prawy a predseda rakúskej vlády Wolfgang Schüssel s manželkou, ktorí vošli do sály bez ochranky, ako jednoduchí návštevníci koncertu. Rostropovičova charizma po jeho príchode do sály naplnila celý priestor, bolo zrejmé, že poslucháči sa plne a bezvýhradne odovzdajú do rúk jeho umenia. Na programe bol Koncert pre violončelo, sláčiky a basso continuo G dur RV 413 Antonia Vivaldiho, Koncert pre violončelo a sláčiky D dur G 479 Luigiho Boccheriniho a Koncert pre violončelo a orchester C dur Hob. VIIb:1 Josepha Haydna, teda "barokové koncerty. Chcem pracovať obzvlášť so sláčikmi a vybral som preto repertoár, v ktorom je iba málo dychových nástrojov a malé obsadenie." (Citované z časopisu Musikfreunde). Obsadenie orchestra (10-8-6-4-3) bolo v súlade s dnes rozšíreným štandardom (nie s dobovými konvenciami). Prekvapilo ma, že čembalo bolo súčasťou orchestra iba vo Vivaldiho koncerte, u Boccheriniho a Haydna ostalo nevyužité.
Orchester Hudobnej univerzity vo Viedni hral absolútne presne a aktívne (epiteton „mimoriadny“ by som však použil iba v prípade, že by som koncert porovnával s bežnou úrovňou koncertnej produkcie u nás) a maestro na svojom violončele predvádzal farebné a dynamické nuansy pre mňa dosiaľ nepočuté a netušené. Jedným slovom, čaroval. V Haydnovom koncerte akcentoval jeho koncertantný lesk, čomu zodpovedala voľba pomerne rýchleho tempa v 1. časti a neuveriteľný ohňostroj virtuozity, na hranici technických možností (ale perfektne!) predvedená 3. časť. Keď konštatujem, že kritérium štýlu nehralo na tomto koncerte veľkú úlohu, myslím to iba ako popis skutočnosti. To čo Rostropovič predvádzal, bolo totiž naprosto presvedčivé a dokonalé a nevdojak som pozabudol na to, že "toto tempo, toto frázovanie, táto agogika" sú z hľadiska znalosti dobových interpretačných kontextov neadekvátne.
Opäť raz som zažil to, že najpresvedčivejšia interpretácia oslovuje viac srdcom ako rozumom. Myslel som na to obzvlášť počas nádherných pomalých častí. Jediné, s čím som si nevedel rady, boli kadencie v Haydnovom koncerte. Mal som dojem, že nekorešpondujú s charakterom hudby a kadencia 1. časti bola sa mi navyše javila ako neprimerane dlhá. Po koncerte som zistil, že autorom kadencii bol Rostropovičov priateľ Benjamin Britten. (Priznám sa, že Britten zostáva pre mňa tvrdým orieškom - ale nevzdávam sa...)
"Bez Bacha pre mňa neexistuje život", vyznal sa raz Rostropovič, a v ostatných rokoch niet pre neho azda ani koncert bez Bacha, obecenstvu sa totiž za potlesk vždy poďakuje aspoň jednou časťou z jeho violončelových suít. Tentokrát to bola Sarabanda z 2. suity d mol, ktorá v Rostropovičovom podaní zaplnila sálu vesmírnym pokojom.
Po prestávke koncertu odovzdal predseda rakúskej vlády Wolfgang Schüssel Rostropovičovi najvyššie rakúske štátne vyznamenanie, Čestný kríž pre vedu a umenie 1. triedy. Vo svojej krátkej reči zdôraznil a ocenil nielen Rostropovičovu úlohu v hudbe 20. storočia, ale aj jeho angažovanie sa pre ľudské práva a uvoľňovanie politických napätí. Zo Schüsselovej reči bolo zrejmé, že sa nielen zúčastnil aj na predchádzajúcom koncerte Rostropovičovho cyklu, ale že je aj veľkým milovníkom a znalcom klasickej hudby vôbec.
Rostropovič sa poďakoval iba niekoľkými slovami a – hudbou...
------------------------------------------------------------
Montag, 21.05.2001, Großer Saal
Beginn: 19:30
Ende ca.: 21:20
Interpreten:
Hochschul-Symphonieorchester
Mstislaw Rostropowitsch, Leitung und Violoncello
Programm:
Antonio Vivaldi
- Konzert für Violoncello, Streicher und Basso continuo G - Dur, RV 413
Luigi Boccherini
- Konzert für Violoncello und Streicher D - Dur, G 479
Joseph Haydn
- Konzert für Violoncello und Orchester C - Dur, Hob. VIIb:1
Zyklus:
Rostropowitsch-Zyklus / 2
Veranstalter:
Gesellschaft der Musikfreunde in Wien
Bemerkungen:
Nach der Pause wurde Mstislaw Rostropowitsch das Ehrenkreuz für Wissenschaft und Kunst I. Klasse von Bundeskanzler Dr. Wolfgang Schüssel überreicht.
www.musikverein.at
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára